"Zaujímalo by ma, o koľko viac ľudí by sa stalo vegetariánmi, ak by jatky mali sklenené steny..."
INFO
Poštová adresa: Občianske združenie Priatelia zvierat M. Nešpora 8 080 07 Prešov
Internet: Web: http://priateliazvierat.sk E-mail:
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť.
ICQ: 278 012 164
Je ľahké si nechať všetko pre seba. A nečeliť potom priblblým komentárom. Ale to nejde.
A ani veľmi neviem vyjadriť slovami, ako je mi ľúto... Vieš ako útulku chýba tvoj zlatý smiešny štekot? Teda aspoň mne. A aj keď som s tebou nechodil často von, hej, viem, prepáč, ale to práca a veď vieš, bol som rád keď som ťa aj s Judy mohol pustiť navoľno, nikde si neutiekla a tak, síce trošku si ešte nedokázala odolať nejakým somarinkám, ale to nič:) A ako si sa zlato točila a štekala, keď som ti niesol v miske obyčajnú lacnú konzervu. Už je to preč. Všetko. Navždy. A ja si to časom už možno ani neuvedomím, ale nikdy nezabudnem.
Vo filme Mŕtva nevesta bol taký kočiš, ktorý stále kašľal. A v jeden deň odišiel na druhý svet (tam to bolo v podzemí) a bol tam zdravý a šťastný. Neviem, či to u teba bolo následkom chronického kašľa alebo to nezvládlo srdiečko, verím však, že si už užívaš aj ty, nech si kdekoľvek. A občas na mňa štekni :) Alebo sa mi aspoň prisni...
Určite budeš neuveriteľne chýbať ešte minimálne jednému človeku. O to viac ma mrzí, že si preč.
Jeho mamku vyhodili, keď zistili, že bude mať šteňatá. Našťastie sa jej ujali dobrí ľudia, ktorí netušili, že je kotná a aj keď nato prišli, nebol to dôvod aby sa ocitla opäť opustená. A tak sa na svet dostal aj Filipko so súrodencami. Keď už trošku podrástol, dostal sa k novým majiteľom, ktorí ho nesmierne milovali. Aj keď bol plachý, robil im neuveriteľnú radosť a užívali si spoločné chvíle.
V jeden deň však prišla silná búrka a Filipa nebolo. Majitelia prehľadali celé mesto, obvolali všetkých, ktorí im napadli, zverejnili oznam na internete, povylepovali plagátiky... Urobili preňho všetko čo sa dalo a ešte viac.
Dnes doobeda mi zvonil telefón. Oznámili, že Filipa našli. Ale pani plakala. Nie, od radosti nie...
Ďalší psík odišiel za Dúhový most. Má tam veľa jedla, vody, slnečného svitu a je v teple a pohodlí. Je šťastný a spokojný, až na jednu maličkosť: chýbajú mu tí výnimoční ľudia, jeho rodina. Príde deň, keď budú opäť spolu. Znova sa budú môcť zahľadieť do tých prenádherných dôverčivých očí, ktoré nadlho zmizli z ich života, ale nikdy nie z ich srdca.
Sedím a neviem čo vyjadriť do týchto riadkov, ešte stále si nechcem pripustiť, že ich musím dnes písať pre svojho vlastného milovaného psíka. Takýchto riadkov som už veľa písala, keď som sa musela rozlúčiť s nejakým psíčkom z nášho útulku. Viem, že ma to vtedy bolelo, lebo i keď som s nimi prežila pár chvíľ, ich dušičky som veľmi ľúbila. Nikdy som ani nepomyslela, že príde deň, keď sa budem musieť lúčiť s tebou Tobinka.
Niekde nad dúhou Cesta vysoká A sny , o ktorých snívaš Kedysi v uspávankách Niekde nad dúhou Modré vtáky lietajú A sny, o ktorých snívaš Sny sa stanú pravdou Jeden deň si budem želať ako hviezda Zobudím sa tam , kde mraky budú ďaleko za mnou Tam kde sa problémy topia ako citrónové kvapky Vysoko nad komínmi , tam ma nájdeš Tam kde nad dúhou modré vtáctvo lieta
I keď si bol medzi nami len krátko, mali sme ťa veľmi radi, tak ako všetkých z našej veľkej rodiny. Chcem sa s tebou rozlúčiť za nás všetkých, tvojich ľudských i psích priateľov a povedať ti, že nám veľmi, veľmi chýbaš a bolí nás, že si si nestihol nájsť milujúcu rodinu, ktorá ti dá pocit bezpečia a teplý kútik. Chcem ti tiež povedať, že si sa veľmi páčil a chceli si ťa už vziať dobrí ľudia domov, no bol si choručký a musel si ešte ostať u nás, aby si sa vyliečil. No to, čo zanedbali iní a bolo im to jedno, my sme už nestihli zmeniť a ty si nám celý ubolený odišiel za dúhový most, ale verím, že sa teraz pozeráš a tvoje srdiečko je spokojné. Mal si rád slniečko a posedenie na trávičke, teplé pohladenie a všetci si pamätáme tvoj nežný, nevinný pohľad, vďačný za všetkú našu opateru a lásku. Chcel si nám to ešte opätovať, tvojou vernosťou a huncútstvom, ktoré majú šteniatka tak radi, no nestihol si. Nebuď z toho smutný a vychutnávaj si už len radostný život, plný lásky a slnečných lúčov za dúhovým mostom. Viem, že tvoja dušička bude stále s nami a naše myšlienky s tebou, náš milovaný Picasso.
Rhea, dostalo sa mi práva rozlúčiť sa s Tebou takouto cestou. Za mňa ti len chcem povedať posledné Zbohom a buď kľudná, spokojná a šťastná, tam kde si. Bola si mi kamarátkou. Ticho si rozumela tomu, čo sa so mnou deje. Nech by si mi chýbala akokoľvek, teraz už máš svoj pokoj, a nemala som moc udržať ťa pri živote, ani kvôli človeku, ktorý by dal za teba všetko. Tak si to tam za Dúhovým mostom užívaj, Piškotka.
Opustila si veľmi rýchlo tento svet, ale nie naše srdcia. Bola si rozkošné šteniatko s najsmutnejšími očkami. Milovali sme tvoju hravosť a nevinnosť. Robila si nám radosť a bola si roztomilou ozdobou nášho útulku. No smutné očká hovorili o tvojej bolesti.
Bola si choručká, lebo ľudská bezcitnosť sa znova potvrdila. Veľmi sme sa snažili a ty si bojovala zo všetkých síl a napriek tejto bolestivej chorobe si do poslednej chvíľky dokázala rozdávať lásku a vďačnosť z tvojho drobulinkého srdiečka, ktoré nakoniec prestalo biť.
Sme smutní, no už sa nemusíš viac trápiť. Stále na teba budeme myslieť a prajeme ti s celého srdca, aby za dúhovým mostom si už viac nezažila trápenie a tešila sa s ostatnými psíkmi, ktorí sú tam s tebou.
Neviem ako začať, ako začať písať tieto riadky o tebe, lebo stále neverím, že si už za dúhovým mostom. Možno snáď spomienkami na teba. Bola sobota a ja som mala v útulku službu. Celý útulok bol vyumývaný a vyčistený, psíky na prechádzke, keď prišli dvaja páni na aute a v klietke bol vystrašený psík, TY. Vybrali ťa a priviazali k stĺpu a čakalo sa na políciu tak ako to kážu pravidlá. Ležala si tam schúlená a prestrašená, netušiac čo s tebou bude. Prišla som k tebe a pomaličky som ti dala misku s vodou. No nepila si. Trošku sme sa ťa báli, lebo sme nevedeli ako budeš reagovať. Aj policajt mal trošku obavu. Keď sa priblížil, aby ťa odviazal a zaviedol do už pripravenej klietky v útulku, veľmi si sa prestrašila a zakňučala. No neublížila si. Poslušne si za ním kráčala a ja som ho viedla k tvojej klietke. Dala som ti tam misku s vodou a granule. Mala si tiež pripravený pelech na spanie. Dni utekali a ja som prišla nato, že si psík, ktorý nemal šťastný osud.
Kubík bol si veľmi dobrý pes, veľa sme si toho spolu preskákali, snažila som sa aby si mal lepší život ako len život psa. No musel prísť ten deň a my sa musíme spolu rozlúčiť, pusa nakoniec nestačí. Chcem ti napísať list na rozlúčku ale slová sa ťažko hľadajú keď slzy sa mi lejú z oči ako z potoka. Bol si fakt veľmi dobrý pes, veľa ľudí ťa nevedelo pochopiť ale ja áno. Myslela som si, že budeme spolu až do tvojej staroby, ale musel sa nájsť človek ktorý ma väčšiu moc ako ja a urobiť to. Budeš mi veľmi chýbať ani si nevieš predstaviť ako. Je mi ľúto, že si takto musel skončiť, tvoja verná duša ktorá každému koho mala rada verila, a nakoniec to niekto využil. Vždy si ma vedel podržať, ochrániť keď bolo treba a zato si bol pre iných zlý.
Jedného dňa, keď som zavítala opäť do útulku a zisťovala som čo je nové, nemohla som si nevšimnúť dve smutné oči, ktoré na mňa hľadeli z malej klietky. Bol to on, psík, ktorý pre chybu iných, jeho pôvodných majiteľov, musel za trest do klietky. Presnejšie do karantény. Zrejme nechcel úmyselne uhryznúť, ale bolo to skôr zo strachu, „čo mi znova urobíte?“ Hľadel na mňa a v jeho očiach som čítala, „nechcel som, len som sa zľakol.“ Podišla som bližšie a on ma vítal s radosťou i so žiaľom. Prosil ma očami, „pusť ma na chvíľku von, veď všetci moji kamaráti už boli, a mne je tu tesno.“
Časy, keď som bol ešte malé šteniatko si veľmi nepamätám. Akurát viem, že som mal niekoľko bračekov a sestričiek a keď som trochu podrástol, vzali ma od nich a mojej mamičky. Samozrejme mi za ňou a súrodencami bolo smutno, ale prišiel som do novej rodiny, kde ma mali veľmi radi, tak som si tam skoro zvykol. Bolo mi tam dobre - deti, ktoré mal môj pán sa so mnou často hrali a dobre sa o mňa starali.
Neskôr, ani neviem prečo, priniesol môj pán domov iného psa. Mne sa veľmi nepáčil - už som to nebol len ja, s kým sa hrali a komu sa venovali. Môj názor som mu dával dosť najavo a často sme sa preto bili.
V sobotu do útulku prichádza okrem ďalších troch psíkov aj Tensi. Keďže sa brigáduje a maľuje, je v útulku viac ľudí a každému sa Tensi, napriek jej hendikepu, páči. Má choré nôžky, ale je krásna a hravá. Po rozhovore s veterinárom zisťujeme, že sa s tým viac-menej nedá nič robiť, ale Tensi to z radosti zo života neuberá. Ešte v ten deň inzeráty na jej umiestnenie obehli internet. V nedeľu mi pomáhala, najprv zobrala kladivo, potom valček na maľovanie a všetko si odnášala:) Dostala preventívne injekcie, v pondelok nejaké na nôžky a dozvedám sa, že to s nimi nemusí byť až také zlé a keď bude menej psíkov dostane aj dlahu.
Keď som ho videla po prvýkrát , bol plný života a tešil sa z každého kto prišiel do útulku. Na svojich tenučkých labkách skákal asi meter do výšky. Keďže vyzeral veľmi dobre – nie ako túlavý psík, ktorý sa živý iba odpadkami nájdenými niekde pri kontajneri a o ktorého sa nikto nestará – dúfala som, že sa len stratil a pôvodný majiteľ si ho čoskoro vezme späť.
Ten zrejme nemal záujem, pretože asi o tri týždne som Wampiho videla znovu – ešte stále v útulku. No dozvedela som sa , že medzi tým to už vyzeralo nádejne a niekto si ho vzal. Chcel však psíka na vonku a keďže Wampimu tam bola zima a odmietal žrať, tak ho do útulku vrátil. Preto už vyzeral inak – bol vychudnutý na kosť a bez nálady. Vždy len zaliezol do skrine alebo úplne dozadu a nič ho nezaujímalo.
Aj keď som vás videla len raz v živote nikdy na vás nezabudnem. (Chodím pomáhať do útulku Zlaté Moravce a keďže bývam a chodím do školy v BB tak tam nie som stále). Choroba bola silnejšia ako vy dvaja drobci. Z troch zostal len jeden z Vás a zatiaľ sa drží, je to bojovník ale vy ste odišli priskoro z tohto sveta a aj keď ste bojovali bolo to silnejšie ako vy dvaja.
Toto je náš milovaný Filipko, ktorému našli v brušku rakovinu :-( . Mal 12 rokov a aj problémy so srdiečkom, keď nás opustil, ale toto sme naozaj ani v tom najhoršom sne nečakali. Stalo sa to veľmi, veľmi skoro a hlavne nám pufik veľmi chýba :-( Nikto nás už doma nečaká, netancuje na uvítanie,neteší sa, že sme doma a nemám už ani s kým chodiť na prechádzky... Navždy ostaneš pufik v našich srdciach a hlavne v tom mojom, stále na teba, so slzami v očiach, spomíname. Bol si náš jediný milovaný psík a dúfam, že si v nebíčku a že ti je už dobre.
Roťko, nás opustil a prešiel za dúhový most dňa 3.10.2006... Dodnes si spomínam na jeho posledný pohľad keď ho môj ocko niesol na rukách k veterinárovi aby tým ukončil jeho trápenie. Ten pohľad bol plný strachu a obáv prečo ho nenesiem ja? Kam ide? A prečo zo mňa cítil toľko strachu...
Toulám se krajinou a velké přání mám, koukám do dáli a čtyřnohého přítele teť mám. Stál jsi v dáli a já opodál, jaký jméno ti tuláku dám? Kazan? Hlavu otáčíš a se jménem souhlasíš. Stal ses mím já, bok po boku jsi mi stál a duši utěšoval, kdyš sis se mnou hrál, po horách lítal, srny po lesích hnal... Teť nevím co dělat mám, kdyš na druhou stranu ses odebral. Slzy v očích mám tvůj dech mne tu hřál. Copak lidé nevidí co na duši tvé ti působí? Proč naschvál sirky bouchají a do kotce házejí? Do toho ještě velké loučení. Má i tvá duše trpěla, ale tvá do nebe odplula. Psí příteli můj!!!
Máte VÚB, Volksbank, UniCredit Bank, Tatra banku, Slovenskú sporiteľňu, Dexiu alebo ČSOB? Darujte priamo cez internetbanking vďaka portálu dakujeme.sk - kliknite sem!
Pre ostatné banky alebo príspevok prostredníctvom jednorázového či trvalého príkazu použite účet 9679945/5200.
Mobil: 0902 309 352 |
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť.
Odkazovač:051/22 500 55 Č. ú.: 9679945/5200 Odchyt psov v PO: 159 Pohotovosť PO: 051/7715039 Ochrana prírody PO: 051/7732713 Depozit pre vtáctvo: 0905 451 043