|
Tak, ako po každom víkende, pre každého z nás začal opäť rušný týždeň. Znova tu bol pondelok a s ním aj plno povinností, vecí, ktoré musíme vybaviť. Stres, zopár stretnutí a účtov, starostí s deťmi, škola, navariť večeru a tak dookola. U každého niečo iné. Aj v jednej rodine v Prešove, končil jeden z mnohých víkendov a pripravovali sa na nový týždeň. K tej rodine dlhé roky patrila aj jedna drobunká a nevinná dušička, ktorá celý ten čas, čo k nim patrila im dennodenne dávala lásku a oddanosť, no hlavne svojmu pánovi. Dala mu celé svoje srdiečko a nik v ňom nemal toľko miesta, ako on, jej milovaný pánko. Celej rodine vždy spríjemňovala chvíle, oddane na nich deň čo deň poslušne čakala na svojom mieste, kým sa vrátia z práce, zo školy, dávala im lásku a vďačnosť plnými dúškami a jej i keď drobulinké srdiečko patrilo len im. Ani netušila, čo sa chystá a čo plánuje, jej tak zbožňovaný pánko. Ako by len mohla, veď je len psík a nemôže tomu rozumieť.
Jej pán má zrazu veľký problém! Ako sa jej len má zbaviť? Už je preňho nezaujímavá, je veľkou ťarchou a nevie čo s ňou. Veď už je stará a nebude sa predsa on, taký chlap vonku hanbiť, že sa prechádza so psom, ktorý už tak nevládze behať za ním a jeho očká nevidia už tak do diaľky ako kedysi. Nebude počúvať viac posmešky od svojich kamarátov, že si nevie zaobstarať poriadneho psa a má len takú mrcinu. Veď si zaobstará nové šteniatko, ktoré bude roztomilé a plné síl. Premýšľa a nápad prišiel. Nápad, ktorý ho nebude stáť ani euro. Aký je len šikovný, že mu to neprišlo na rozum skôr. Veď ju niekam priviaže a snáď sa niekto zľutuje a keď nie, to už nebude predsa jeho starosť . Čo bude plakať? Veď je to smiešne, je to len pes, ktorý už doslúžil!
A tak, drobunký psík i keď už tak nevládze, ale vždy sa teší, keď ho jeho pánko berie na prechádzku, pomaly vstáva a svojimi očkami sa usmieva, môj milovaný pánko. Vonku sa už zmráka a je aj poriadne chladno. No veď nebudú veľmi dlho, nenechá ho pániček, aby prechladol, to by predsa neurobil. Vrátia sa tak ako vždy. Kráčajú no nejdú naspäť, nepozná ani tú cestu, je nová, kam len idú? O chvíľu bude celý plán dokonaný. Pánko je nejaký nervózny a veľmi sa ponáhľa a on už tak nevládze. Ťahá ho za hrdielko a zlostí sa naňho, keď si len chce nechať značku, ale veď to robil aj predtým, čo sa deje? V blízkosti je útulok. Toto miesto bude dobré. Tu si ho určite všimnú a už s ním niečo urobia, pomyslí si majiteľ. A tak z 15 na 16. marca ostáva drobunký psík priviazaný k plotu a nechápajúc hľadí na svojho zbožňovaného pánka, ktorý bez posledného otočenia sa vzďaľuje. Možno si musí niečo vybaviť, tak poslušne počká. Trasie sa od zimy a strachu, všade je tma a pánko neprichádza. Kde je? Veď je to tak, ako keď čakával mnohokrát pred potravinami a pánko nakupoval. Psík je uzimený, smädný a hladný a nemôže sa od plota pohnúť a ani nechce, pánko by sa hneval, že poslušne nečakal. A tak čaká a nevie čo sa deje. Pomaly sa rozvidnieva a on ani nepostrehol, že tam sedí už tak dlho, že prešla noc a začína nový deň. Sleduje neznámych ľudí, autá, ktoré sem tam popri ňom prefrčia, necíti si telíčko no musí vydržať, veď pánko sa asi len niekde zdržal a vrátia sa z prechádzky spolu domov. Určite je v poriadku a príde, sleduje očkami, či už neprichádza.
No milovaný pánko však neprišiel, nie preto, že nemohol, ale preto, že už nechcel. Je hrdý, ako to výborne vymyslel. Prosíme všetkých dobrých ľudí, pomôžte tomuto psíkovi, dajte mu domov, teplé náručie a hlavne pocit, že i keď je staručký má právo v pokoji a dôstojne dožiť, aj keď nie je pánom tvorstva a je len psík. Tak drobulinký psík. V útulku veľmi trpí a určite dlho nevydrží. Prosíme pomôžte mu!!! Lórinka je v prešovskom útulku - jej stránka tu.
|
PSY 2008
qliLFp , [url=http://gxelhdjsjkbj.com/]g...
Mačací pokec
empty comment
Konzervy pre mačiatk...
empty comment