Útulok Poprad s ponukou psíkov už tiež online na http://utulokpoprad.wbl.sk/

1. júl je Slovenský deň bez mäsa a my sme sa vám v tomto článku rozhodli dať dokopy nejaké tie videá a informácie, veríme, že vám to prinesie niečo nové:)

Ako dobre ich poznáte?

Prečítajte si nasledujúce výroky a rozhodnite sa koho sa týkajú. Psík, prasiatko, alebo obaja?

Keďže sa neprihlásil majiteľ, je tento psík na darovanie.

Pes, 1,5 roka (28.12.2006), meno Atos Malý šíp, na krku svetlohnedý obojok a obojok proti blchám, pôvodne ho odchoval a odpredal p.Majda.

0915626881
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť.

Žena sa vrátila z obchodov. Nič nekúpila. Sťažovala sa, že v autobuse sedela na krivej stoličke. Potom na mňa pozrela a vyhlásila, že sa nudím. (Ej, nemal som ja zliezať z postele!) Oznámila mi, že jej otec sa pýtal, koľko zožerú za mesiac naše psy a či nemienim s nimi niečo spraviť, lebo to určite ide do peňazí.

S bôľom som si spomenul, ako som sa dal takto pred dvoma rokmi vyprovokovať zlými susedmi, ktorí nadávali na moju fenku Íris, a ako som raz ráno - 14. apríla 1978 - rozhodol, že ju zabijem. Vykopal som jamu a udrel som ju sekerou po hlave. Íris nevedela, čo sa deje. Zaskučala a utiekla mi s ranou na čele, kropiac zem krvou. Bola chúďa taká vyplašená a nešťastná, že sa nevedela orientovať a vrátila sa ku mne. Videl som, že rana je veľmi hlboká a že z Íris už nikdy nebude pes. Dal som jej teda ešte niekoľko úderov ostrím a hodil som ju do jamy a plačúcky zahrabal. Nemohol som sa z toho dostať niekoľko mesiacov, každému som sa sťažoval - stále mi to krásne zviera chodilo po rozume. Aj piť som prestal. Jej dvoch synov som potom s láskou opatroval. A aj keď vysvitlo, že čierny Uru má epilepsiu, nechal som ho žiť. Tá nešťastná Íris, ako ma milovala. Pochopil som vo svojej štyridsiatke, že zabiť je hrozný čin a trest pre vraha je vlastne vykúpením - ak je vo vrahovi ešte kus človeka. Nemôže len tak chodiť po svete. Kto núti ľudí zabíjať, vraždiť, je najväčší zločinec, lebo musí vo svojom blížnom najprv zahubiť svedomie.

A tak nech by ktokoľvek proti mojim psom vzniesol akúkoľvek námietku, nedám na to. Sú to moji najvernejší a najmilší priatelia, iné tvory nemám tak rád a nikto iný nemá tak rád mňa.

Žena znova poznamenala, že tie psy veľa zožerú. Povedal som, že aj ona veľa zožerie, a nikto jej to nevyčíta, a z hľadiska prírody je človek a pes rovnocenný, nikde nie je napísané, že človek má právo žiť, a iné tvory nie. Boli tu skôr ako my a zaobídu sa bez nás. Človek má byť rád, že je vôbec nejaké zviera ochotné s ním žiť, lebo taký netvor ako je človek, si nezaslúži nič iné iba vykynoženie. Jeho lakomosť a poživačnosť nepozná hraníc, jeho potreby stále rastú a vymýšľa si všetky možné triky, len aby ospravedlnil svoje nenažrané túžby.

Žena poznamenala:
"Človek má dušu."
"Aj zviera. Takú istú ako človek." Povedal som.

/úryvky/